3. kapitola- Prvá pomoc

2. září 2007 v 16:51 | Iwi
Ako som vám spomínala, rozbehla som sa do kuchyne, kde bol jediný normálny človek v tomto dome. Samozrejme nerátam seba :). Nanešťastie som opäť doplatila na moju nedomýšľavosť. Zabudla som, že Black sa už môže premiestňovať. To budem mať asi problém však? Preto, než som stihla dobehnúť za mojím ochráncom Remusom, sa predo mnou zjavil Sirius.
"Myslela si si, že predo mnou utečieš?" povedal a usmial sa na mňa. Tie úsmevy by si mohol odpustiť. Prehodil si ma cez plece a premiestnil sa na záhradu. Najprv somnevedela, čo chce urobiť, ale potom som uvidela tú veľkú vec v zemi, ktorá je naplnená vodou.....bazén. Začala som vrieskať ako o život. Prečo si to vždy musím odskákať ja? To vôbec, ale vôbec nie je fér.
"Pekné kúpanie." povedal.
"Ak ma tam hodíš, tak...." dopovedať som to už nestihla pretože som bola potopená vo vode. Musím uznať, že je poriadne studená. Ak z toho ochoriem, asi ho vlastnoručne zaškrtím a dám do gulašu, keďže ja jediná teraz v neprítomnosti mojich rodičov viem variť. No ak nerátam môjho brata, ten vie iba omeletu. V tom sa mi v mojej múdrej makovičke rozžiarila žiarovka. Že ma to nenapadlo skôr? Jednoducho sa nevynorím a on bude pre mňa musieť skočiť. Bože, ja som taká geniálna :). Po kom som to asi zdedila?
"Emma,no tak, vynor sa. Vôbec to nie je vtipné." zakričal na mňa asi po desiatich sekundách. Žeby sa o mňa naozaj bál? Tomu ja neverím.
"Skočím tam pre teba, ale ak si si zo mňa robila žarty, bude s tebou zle." povedal a skočil krásnu šípku. Škoda, že som ju nevidela, musela som mať zavraté oči, aby to nebolo také nápadné. Veď ma chápete, nie?
Cítila som už len, ako ma niekto chytil za ruku a ťahá ma von. No už bolo načase. Čo som sa tam mala utopiť? Môj brat by sa síce potešil, ale ja určite nie.
"Emma, no tak, preber sa." hneď ako to dopovedal, pohľadil ma po vlasoch. Hm...ten asi nemal kurz prvej pomoci pri utopení? Keby som mala vody v pľúcach, tam pohľadením po vlasoch by sa nedostala von. Ja len dúfam, že ho nenapadne dýchanie z úst do úst, lebo to by som tu vážne už asi skolabovala. Bože, prečo on musí robiť všetko na čo myslím? Čo mi snaď číta myšlienky? To už vážne nie je fér.
"Emma, vážne mi nedávaš na výber." No dobre, už toho bolo dosť, mala by som sa už prebrať. Ale čo to...robí? Niéééééé. On ma začal bozkávať. Asi vie, že som si z neho vystrelila. Ale keby nie bozkával by mŕtvolu? No fuj, na to sa mi ani myslieť nechce, ale on by toho bol možno schopný. No nič, musím sa začať brániť. Ale prečo ma stále nechce pustiť? Metám sa tu ako sardinka v rybárskej sieti a stále nič? Ach, jaj. Čo som komu urobila, zase musím pristúpiť na jeho hru. Ja sa asi odsťahujem a zmením si meno, lebo toto už nie je možné. Tak dobre, dám sa do toho. Ale musím uznať, že bozkáva výborne. Veď mal aj vopu barbrie na cvicenie. No ja som ale múdra. Už jeho stisť povolil a už ma ani nedrží. Skúsim ho pretožiť na chrbát. Heh, ja som ale šikovná :). A teraz ho začnem....
"Emma, nerob to, to šteklí. No tak, Emma."
"To máš za to, ako si ma tu predchvílou mučil." povedala som a šteklila som ho ďaľej.
"Veď počkaj toto ti vrátim." a prevalil ma na chrbát. Len dúfam, že mi to nevráti. Ale niééé.
"Black, neštekli ma......nechaj ma!!!! Budem kričať." On sa len usmial? To mu nevadí, že budem kročať ako keby ma tu vraždil? No tak dobre. Ja som ho varovala.
"ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" No myslím, že to bude stačiť. Keby sem tam prišiel Remus a pomohol mi. No ten môj krik by sem zavolal kohokoľvek. A mala som opäť pravdu.
"Remus, pomôž mi!!!!" povedala som za neustáleho šteklenia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama